V pasci nízkeho sebavedomia

V pasci nízkeho sebavedomia

V pasci nízkeho sebavedomia | 21.12.2017 18:15

Máte nízke sebavedomie a potrebujete si ho zvýšiť? Potrebujete si viac veriť? Nerobte to.

Nízke sebavedomie  prežívame ako pocit menejcennosti, ako by sme mali nižšiu hodnotu pri porovnaní s inými ľuďmi, ktorí znamenajú v našich očiach „viac“ ako my (majú viac vedomostí, robia niečo lepšie ako my,  alebo robia to, čo my nevieme, alebo majú to, čo my nemáme, napr. pozornosť ostatných). Svoje nízke sebavedomie potrebujeme teda zvýšiť , aby sme boli ako oni, lebo potom budeme skutočne šťastní. K zvyšovaniu sebavedomia pristupujeme najčastejšie zmenou myslenia, kedy negatívne myšlienky sa snažíme nahradiť pozitívnymi tvrdeniami a/alebo vylepšovaním svojho dojmu na iných – napr. novým autom, plastikou, partnerom, kabelkou, selfie z toho najlepšieho uhla, ohurovaním tým, čo vieme...

Aká je však realita?

Zvyšovanie sebavedomia je ako naháňanie si  vlastného chvosta u chlpáčov.. Žiadne nízke sebavedomie totiž v skutočnosti neexistuje a jeho zvyšovaním iba naháňame tieň skutočného problému, ktorý sa v nás ukrýva.

Čo sa teda vlastne odohráva?

V minulosti, či už blízkej alebo vzdialenej sme prežili situácie, ktoré nám spôsobili bolesť, smútok. Niekto nám niečo zraňujúce povedal alebo ublížil svojim správaním. Danú emóciu sme však neprejavili, ale potlačili, čo sa začalo prejavovať v našej mysli tým, že nám v nej naše „druhé ja“ začalo hovoriť – ty si neschopná/ý, ty to nedokážeš, si nikto, nie si dosť (doplňte)... Tento hlas sme začali počúvať a nasledovať. Tým, že sa naše myšlienky snažíme zmeniť  na pozitívne, tým viac sa zamotávame do hry, v ktorej musíme neustále vynaložiť úsilie, aby sme sa udržiavali vo vysnenom stave, v bubline, ktorú si vytvárame. To sa však nedá donekonečna. Preto po vrcholoch nasledujú pády -  po chvíľach, kedy sršíme sebavedomím a máme ho na rozdávanie prídu tie, keď sa cítime ako ešte väčší chudáci ako predtým. 

Rovnako ako pozitívne myšlienky, vylepšenie nášho dojmu navonok prinesie iba dočasné uspokojenie, keďže príčina problému sa nachádza niekde inde a čoskoro sme opäť chytení v pasci nízkeho sebavedomia, kedy nám hlas v hlave našepkáva, že potrebujeme predsa ešte lepšie auto, ďalšiu kabelku, (doplňte) a potom už budeme konečne šťastní..

Dookola sa odohráva ten istý film vrcholov a pádov, ktorý neprináša žiadne rozuzlenie a to, po čom v skutočnosti túžime - vnútorné šťastie. Je to preto, lebo sme kotúč s filmom „Ako zvýšiť svoje sebavedomie“ nasadili na premietačku sami .Tým, že sme svojim emóciám nečelili, neprijali ich a neprejavili ich...

Ak čelíme príčine, tj. svoje emócie prejavíme obnovíme svoju vnútornú rovnováhu. Prestaneme postupne robiť to, čím si spôsobujeme ešte väčšie utrpenie a naopak začneme pracovať na tom, čo nám prinesie skutočnú radosť. BUDEME sami sebou, bez potreby  byť ako niekto iný, bez potreby naháňať pozornosť niekoho iného, bez potreby, aby niekto "uznal" našu hodnotu.
To, čo robia, majú, ako vyzerajú iní totiž nemá nič spoločné s našou skutočnou hodnotou. Tá je vrodená a nemenná. Len si ju "hrou" na nízke a vysoké sebavedomie neuvedomujeme a točíme sa v prehlbujúcom začarovanom kruhu, ktorý nás vyčerpáva a prispieva k neustále väčšej potrebe ešte intenzívnejšie na našom sebavedomí pracovať.

Po svete chodí mnoho ľudí, ktorí  navonok vystupujú ako „vysoko sebavedomí“ ľudia (medzi nimi bývajú aj mnohí motivátori, ktorí sa pohybujú na poli osobného rozvoja a pomáhajú iným zvyšovať si svoje sebavedomie) avšak v realite, za zatiahnutými oponami v hĺbke svojej duše sa cítia inak, ako to prezentujú navonok, samozrejme hrou na vysoké sebavedomie si to nemôžu pripustiť, za čo platia daň – svojim skutočným šťastím..

Čím viac sa snažíme mať pod kontrolou ako nás vidia ostatní (ako chceme, aby nás videli), tým viac to pre nás predstavuje signál toho, že nečelíme tomu najdôležitejšiemu – čo sa skutočne odohráva v našom vnútri.